Novitês

ESTHER SCHENA Profil artistich di sis davagnadus dla 3ª Trienala Ladina

Esther Schena
Esther Schena
Esther Schena

Nasciüda dl 1976 a Coira (Svizera), chersciüda sö a Müstair (Grijuns), vir y laôra a Turic

  

 

Formaziun

 

 

2006

Semester foradecà, School Of The Museum Of Fine Arts Boston

2003-07

Stüde dl’Ert Figurativa, F+F Scora d’ert y design, Turic

2000-01

Sojornanza de stüde, Academia dl’ert Firenze

1990-0 Curs de scora d’ert figurativa, St. Gallen

 

 

Mostres individuales

 

2009

TAGLIAR IL VENT Galaria Fravi, Domat Ems

2008

“FERMADA SÜN DUMONDA, HALT AUF VERLANGEN” Kunstraum R57, Turic

 

 

Mostres coletives

 

2010

MUSEUM LADIN ĆIASTEL DE TOR, San Martin de Tor, Badia /Talia

 

KULTURSOMMER MELS, DENKPAUSE, Kunst im öffentlichen Raum, Mels SG

 

IDENTITÉ SUISSE Centre PasquArt Biel / Bienne

2009

LIEBER MALERIN MALE MICH conzet de Anja Moers, Station 21, Turic

 

HERR BRUN conzet de Johanna Bossart, KunstRaum R57, Turic

2008

BILDWELTEN 2, esposiziun de dezëmber KunstRaum R57, Turic

 

SCHWEIZ FÜR ALLE! Pasinger Fabrik Minca

 

ATYPISCHES UTOPISCHES Kulturgucker Babette Werth, Berlin

 

ERSTE KERNAUSSTELLUNG Kunsthalle Frauenfeld

 

PLATTFORM 08, EWZ Unterwerk Selnau, Turic

2007

DICHTE BILDWELTEN esposiziun de dezëmber KunstRaum R57, Turic

 

DIPLOMAUSSTELLUNG, F+F Scora d’ert y design, Turic

 

AUSEINANDERSETZUNG, Universitätsspital, Turic

2006

KUNSTAUSSCHAUSTELLUNG, Galaria Nordstrasse, Turic

 

THE WALL: GRAPHIT PLUS TWO, bf Annex Gallery, Boston

 

THE SCROLL Project Space, SMFA Boston

2005

FLUFF ANTI FLUSS – Fash’N’Riot, Coleman Projects, London

2004

USE-GO-ART Alte Usego, Olten

2002

KUNST UND LANDSCHAFT Kulturgucker, Kabinettausstellung, Berlin

2001

EXPOSIZIUN DA NADAL, Museum Chasa Jaura, Valchava

2000 Premi Cultural Paradies, Scuol

 

 

Reconescënzes

 

 

2010

Sojornanza foradecà /Cité internationale des arts Paris

2009

Pest, Ćiantun Grijuns

   

  

Esther Schena se fej lerch te sü chedri depënć te interiurs foresć y mët adöm impresciuns dl momënt chîtes, delicates. En pert sciöche tocada dal flash, recorda sü laûrs i trompe-l’oeils o les fotografies dl momënt; l’aiet dl caje pónera spo ite avisa. Sce an ti ćiara plü daimprò s’intënn l’osservadù indere che l’opera emanëia na composiziun costruida, gonot inće malinconica. I chedri sgrefeda morjel sön la spersa dla vita da vigni dé idiliaca y ascogn nia dainré prospetives da stè ert. Na critica chîta se fej lerch tl cheder, te chël che n angel de marlüca pascentè verda sön televijiun, deperpo che les noeles va inant, y che al vëgn incundé vigni dé catastrofes nöies. Mo ala fin ti nen vara ala artista plü co ater dla osservaziun chîta dla vita da vigni dé co de anotaziuns critich-soziales. Inće sce al manćia rapresentaziuns de porsones se mëtel adöm tles series de chedri tòch por tòch portraits intims. Fostüs lascià indô y ogeć, cun chi che la porsona se fej ia da ion o cosses che vëgn ascognüdes iadô portes dan dai edli foresć, dà dant caraters y trasmët vijiuns personales. L’armè, tema de laûr de süa ultima seria, pîta insciö tröpa lerch por inrescides dla intimité y dla vita da vigni dé. Ispirada é gnüda Esther Schena danter l’ater dala cuntia “Der Kleiderschrank” de Thomas Mann, aladô dl sottitul na cuntia plëna de misters, mo inće de simboi y de esperiënzes personales. A pié ia da chësc motif dl armè, per definitionem n oget sarè y insciö misterius, tiesc l’artista de gragn fis y tira ite l’osservadù te n monn de vijiuns plëgn de tenjiun. (Charlotte Matter)

 

Esther Schena

by Adam Budak

Tl zënter dles pitöres de Esther Schena (1976) él valch daldöt de normal y de banal, mo inće les convenziuns y les perzeziuns stereotipades respet ala esperiënza da vigni dé. Süa poetica dla lerch é le resultat de süa pratica da vigni dé, imortalada te na seria de retrać dla realté che ti somëia a fotografies fates en prescia, dër critiches, inće sce pordërt neutrales, che rapresentëia le resultat de na odlada daverta y dagnora vardiënta canche al é sön le iade. Sües miniatöres poetiches de contrades conesciüdes, aieć fać ia te na cornisc, pià dala artista da ćiarè da vider de ferata fora, por le plü danter les pices citês y i paîsc dla Svizera, é depënć sön na “tëra” ascetica rapresentà propi dales chertes dla ferata originales (sön chëres che al é ćiamò le post de destinaziun real). Chëstes operes pê ester plates fora dl diare daldöt privat dl’artista. Ares é odlades romantisades che ti ćiara al monn corafora, chedri sublims y incantà dla natöra daldöt normala, composiziuns atsmosferiches y natöres mortes, te chëres che la malinconia y l’incherscimun do paîsc esotics nia conesciüs vibrëia para. Les operes de Esther Schena é oramai n dër “vider” sön le monn, n cheder spidlé dles contrades da ćiasa, n meso, che liëia le daite cun le defora, y chël che an à dlungia cun chël che an à dalunc. Sües pitöres che mostra interiurs foresć ô gonot te na manira ironica inzertié la lerch y cherié la intimité de n momënt delicat. Inće chilò vëgnel metü en scena l’anatomia dla banalité cun prezijiun, cura y respet. Ogeć scëmpli y nia interessanć vëgn glorificà tla medema manira sciöche sogeć dl meso espressif predominant sciöche la falzada de na frabica da paur vëgn traformada te n parëi de na galaria por operes acriliches sön lëgn (an ne po nia nia comuniché). Esther Schema ô incadrè les cosses y i argomënć tla forma de n trompe-l’oeil de na teoria de rapresentaziun: chedri te d’atri chedri, sciöche na seria de “retrać dl passaport”, sciöche inće la presënza de sü laûrs tla lerch publica fej fora la performativité y l’aspet de partezipaziun de so impëgn artistich. Por la mostra MIRRORED STORIES tl cheder dla 3° Trienala Ladina à Esther Schena metü adöm n corpus de operes bel nü, che toca sides le tema prinzipal dla Trienala Ladina dla “comunicaziun”, co inće la priorité dla mostra “cuntè stories te na manira spidlada”. L’artista svilupëia na seria de pitöres nöia en relaziun strënta cun la comunité locala, insciö che ara se lascia invié tles ćiases dla jënt da San Martin de Tor y se lascia ispiré da so ambiënt da ćiasa. Esther Schena spliga chësc insciö: “I framënć dles stües o di parëis o di ogeć y i.i. rapresentà chilò dà dant la vita da vigni dé dles ćiases y respidlëia le carater individual di patruns dla ćiasa/dl cuartier.”